Geografické údaje je možné získať z rôznych mapových diel, satelitných a leteckých snímok, vlastného mapovania atď. GIS prostredníctvom spektra hardvérového a softvérového vybavenia z geografických údajov vytvárajú geografické informácie. Geografické údaje sú teda považované len za určitý informačný vstup do GIS. Geografické informácie sú už typom údajov, s ktorými je možné v GIS ďalej pracovať, t.j. modifikovať, analyzovať, interpretovať do podoby produktových GIS výstupov (mapa, web, graf atď.).
Jedným z ďalších princípov, ktoré sa uplatňujú v GIS, je práca s geografickými informáciami cez tzv. vrstvy. Podobný princíp práce s vrstvami sa využíva aj pri tvorbe máp. Ako pri mapách, tak aj v GIS môže mať každá vrstva iné tematické zameranie. Jedna vrstva môže byť zameraná na územnú ochranu, ďalšia na priestorové rozmiestnenie lesnej vegetácie alebo vodných plôch atď.
Vytváranie databázy ku geografickým informáciám je ďalším princípom práce GIS. Databázy v kombinácii s vrstvami vytvárajú univerzálny systém, pri ktorom každá vrstva obsahuje inú, tematicky zameranú databázu údajov.